• Increase font size
  • Decrease font size
  • Default font size
  • default color
  • red color
  • green color
Len pre členov

Obec Čerhov

Streda
Nov 20th
Úvod
Príbeh z obce č. 1
Konečne prestalo pršať a vetrík odfukoval posledné mráčiky z oblohy. Janka sa vybrala k svojej najlepšej kamarátke Zuzke, ktorá bývala neďaleko za kostolom. Bol to jeden nádherný letný, prázdninový deň ktorý spestril popoludňajší dážď.

Dvere otvorila Zuzkina mama: „Dobrý deň teta, Zuzka je doma?“ Opýtala sa Janka smelo a usmiala sa na staršiu pani ktorá mala na sebe pracovnú zásteru, pretože sa práve chystala do kurína pozbierať vajíčka a nakŕmiť sliepky. „Ale áno, Zuzka ťa už čaká, nemohla sa dočkať kedy konečne prestane pršať, aby si mohla prísť.“ Tak isto sa usmiala, pozvala Janku ďalej a odišla dozadu na dvor smerom ku kurníkom kde mali sliepky. Keď Zuzka počula ako sa Janka rozpráva s jej mamkou ihneď sa rozbehla ku vchodovým dverám a zbadala svoju najlepšiu kamarátku. Schytila ju za ruku a už spolu utekali na povalu ako sa včera dohodli. Opatrne vyliezli po rebríku a keď už boli skoro celkom hore odkryli padacie dvierka a vošli. Všade bolo plno pavučiny a tma, len sem – tam povalu osvetľoval tenučký slnečný lúč, ktorý prechádzal cez diery v streche. Keď sa trochu viac rozhliadli, videli po celej povale rozmiestnené fľaše a vedrá, niektoré viac iné menej plné vodou, ktorá kvapkala z deravej strechy. V strede bol umiestnený komín, z ktorého už vypadávali tehly. „Aha tamto to je“ povedala Zuzka a šla k akýmsi vreciam ktoré boli niečím naplnené. „To je len slama, neboj sa...“ pozrela na Janku, ktorá sa bála prejsť po doskách keď videla ako praskali, keď po nich prešla Zuzka. Nabrala však odvahu a pomalým krokom prešla k nej. Čím dlhšie boli na povale, tým viac sa im zrak prispôsoboval tmavému svetlu, ktoré tam bolo. Z vriec ktoré boli naplnené slamou si spravili pohodlie, ležali vedľa seba, rozprávali sa a smiali a tak im čas ubehol ani si nevšimli, že sa už dávno zvečerilo. Slniečko pomaly zapadlo za horu za neďalekými hranicami s Maďarskom a na obe dievčatá už volala Zuzkina mama. Zliezli dole, rebrík opreli o stenu domu a šli dnu. Na stole ich už spolu s mamkou čakali buchty a čerstvé mlieko. Spolu sa najedli a Zuzka šla vyprevadiť Janku k bráničke. Keď sa rozlúčili Janka sa už po tme vybrala domov. V duši sa hrozne bála toho, či jej povie mamka, pretože bola u Zuzky príliš dlho a navyše bolo dosť neskoro a tma. Keď šla okolo kostola, počula mňaučať mačky a zľakla sa. V tom sa rozfúkal dosť silný vietor, ktorý jej bránil v tom, aby zrýchlila krok. Tak zastala a rozmýšľala, že sa vráti a poprosí Zuzkinu mamku, aby ju odprevadila až domov. Avšak stalo sa niečo, o čom sa jej nesnívalo ani v tých najstrašnejších snoch ktoré kedy mala. Z domu od naproti kostola vyšlo čosi, čo jej úplne znemožnilo hýbať sa od strachu. Bolo to čosi na čo nikdy v živote nezabudne...asi 6 metrov vysoké „čudo“, ktoré malo na sebe niečo ako čierny plášť. Nemalo to nohy, len sa vznášalo nad zemou smerom ku kostolu. Jankina tvár úplne zmeravela, po celom tele jej prebehli zimomriavky a úplne jej stŕpli nohy. Bála sa tak, ako ešte nikdy v živote. Pomaly ani nedýchala keď videla to „niečo“ čo sa slovami ani nevedela opísať. Všade bolo úplné ticho, bolo počuť len silný vietor, ktorý kýval so stromami a vydával ešte hrôzostrašnejší zvuk. Mesiac osvetľoval celú cestu a Janka zrazu všade videla hrôzostrašné tiene, ktoré sa hýbali v rytme vetra. Zrazu začula čosi, čo ju donútilo otočiť sa. Videla maličké svetlo, ktoré sa čím ďalej, tým viac približovalo...podľa zvuku ktorý sa taktiež približoval usúdila, že to bola motorka. Keď bola celkom blízko pri nej, spoznala človeka, ktorý na nej sedel. Bol to Tomáš...frajer jej staršej sestry, ktorý sa práve vracal z práce. Keď ju uvidela ako stojí nemo a bez toho, aby klipla očami pristavil sa pri nej a opýtal sa jej čo sa stalo. Ona však nepovedala ani slovíčko chytil ju za ruku a vtedy povedala jediné na čo sa v tej chvíli zmohla: „Poďme domov.“ Vysadli na motorku a Tomáš ju odniesol domov.

Janka túto príhodu nikdy nikomu nepovedala, mala totiž strach z výsmechu. Trvalo niekoľko rokov kým znova vošla do kostola, no na túto strašidelnú príhodu nikdy nezabudne. Bol to pre ňu obrovský zážitok, pri ktorom až behá mráz po chrbte. Avšak otázka čo to vlastne bolo ostane víriť jej mysľou do konca života.  

Zozbierala a napísala Tatiana Kováčová
 
Aktuálne
  • Pause
  • Previous
  • Next
1/5
 
 
úrad
Obecný úrad Adresa úradu: Obecný úrad Čerhov Ulica Dlhá 100 076 81 Čerhov Telefón: 056/679 3222 Starosta obce: Ing.Jaroslav Bajužik Zamestnan...
 
aktuality
Rekonštrukcia Domu smútku Vážení občania, oznamujeme Vám, že od 09.09.2019 nebude možnosť organizovať pohreby v Dome smútku vzhľadom na prebiehajúcu rekonštrukciu....
 
stavanie_maja08.jpg
Spýtajte sa obce
Fotogaléria
Košický samosprávny kraj

Štatistika návštev

Návštevníkov: 1392674

Kontakt

Obecný úrad Čerhov
Ulica Dlhá 100
076 81 Čerhov

Tel./Fax: 056/679 3222

Starosta obce:
 
Ing. Jaroslav Bajužik 

>> Kde sa nachádzame <<

Informácie

Kultúra
Doprava
Školstvo
Cirkev

Anketa

Čo by ste v obci zlepšili ....
 

Naši partneri

SACR