• Increase font size
  • Decrease font size
  • Default font size
  • default color
  • red color
  • green color
Len pre členov

Obec Čerhov

Streda
Nov 20th
Úvod
Julkine osudové zoznámenie
„Budu hrac, budu hrac, s kym budzem tancovac, s kym budzem tancovac, ked nemam frajira, s kym budzem tancovac“... Tieto slová piesne zazneli v čerhovskom rozhlase a oznamovali všetkým obyvateľom Čerhova, že sa v dedine blíži tradičná veselica. Táto veselica bola však trošku iná ako tie ostatné, pretože to bola zároveň predsvadobná zábava, ktorá sa konala v starom kaštieli v obrovskej sále v Čerhove.

Julka bola veľmi nedočkavá a netrpezlivá. Celý deň nevedela ani 5 minút posedieť na jednom mieste, žalúdok mala úplne stiahnutý a hlas sa jej triasol ako keby bolo všade naokolo mínus 30 stupňov. Keď nadišiel večer, pobrala sa s kamarátkami do kaštieľa, kde bola pripravená obrovská sála, vyzdobená „pantlikami“ a kapela hrala zvesela tie najznámejšie piesne. Hudbu bolo počuť na niekoľko metrov od budovy a všade navôkol panovala dobrá nálada, ktorá ako sa ako neznáma choroba šírila medzi ľudí, ktorí prichádzali. Všetko sa pomaly ale isto rozbiehalo, keď sa v sále nazbieralo veľké množstvo dievčat a chlapcov začalo sa tancovať a spievať, piť a veseliť. Julka sa samozrejme tak ako každé iné (zatiaľ slobodné) dievča zabávalo a tancovalo v karičke. Po karičke kde sa spievala aj pieseň, ktorú ráno počuli v rozhlase si dievčatá museli posadať na kolená svojich materí. Počas prestávky k Julke prišiel Paľko. Mladučký, pekný chlapec, ktorý mal cez meter osemdesiat, štíhlu postavu, hnedé vlasy, zelené oči a náramne sa Julke už dlhý čas páčil. Pozrel sa jej do očí, potom pozrel na jej mamku a zamieril rovno k muzikantom. V ten večer hrala cigánska kapela a Paľko sa s nimi poznal už dlhý čas, pretože na čerhovskej veselici nehrali prvý krát. Namieril si to rovno k Džudžovi z Veľat. Julka videla ako sa rozprávajú, no tvárila sa, že si ich nevšíma, pretože tušila, že Paľko má niečo za lubom. Ako náhle sa otočil, Džudžo zamával na Sabolovú a tá okamžite prišla k nemu. Niečo tajné si pošepkali a Sabolová začala spievať:

„A chto sce mac u Čergove frajirku,
naj jej kupi štyri metri pantliku,
štyri metri i pol druha i štverstku,
ta budze mac u čergove frajirku...

Vtedy pristúpil k Julke a dal jej symbolické štyri metre „pantlikoch“, ktoré ona položila k nohám svojej mamky a pozval ju tancovať.

Medzi tým, jedna z mamičiek tu prítomných „parobkoch“ doháňala „dzivky“ ostatným chlapcom, ktorí sa hanbili vyzvať dievčatá do tanca. Julkine kamarátky sa na ňu samozrejme hnevali, pretože nie každej sa páčil chlapec, ktorého jej dohodili, a podobne to bolo aj u chlapcov. A tak sa dievčatá spojili do karičky a začali spievať pieseň:

„Nasram ci beťar, nasram ci do kišeni,
kedz ci še, nebačim, odneš to macery,
jice mamo šlivky od mojej frajirky...“

V celej hale panovala dobrá nálada, každá dievka mala dostatok priestoru vytancovať sa, predviesť nové sukne, blúzky, chlapci sa poobzerali po dievčatách a často sa či už chtiac alebo nechtiac zoznámili s budúcimi svokrami.

Po niekoľkých mesiacoch nastal deň, ktorý sa v pamäti hlavných aktérov... Julky a Paľka stal dňom kedy spečatili svoju lásku a stali sa pravou ženou a mužom. Bolo to 15. júla 1960, keď na dvore u Julky stál obrovský „šator“. Všade plno ľudí, známych, príslušníkov rodiny, deti...všetci nosili svadobné darčeky- „graty z Tulipana, príbory, poháre, porcelánové srnky, paplany, palenky, vajca, múky... Medzi tým sa chystal slávnostný obed. Na MNV, ktoré bolo nádherne vyzdobené pioniermi sa schádzalo čoraz viac ľudí, pretože sa tam konala prísaha. Dovtedy mala Julka na sebe bielu sukňu a blúzku, „gombošky“, na hlave spravenú „konťu“ ozdobenú krásnymi sponkami. Keď hodiny odbili 10 hodín, pristavil sa autobus, ktorý všetkých prítomných odniesol do Veľkej Tŕne do Cerkvi. Vtedajším farárom bol otec Kocák. Okrem autobusa čakali pred MNV 3 autá, ktoré niesli okreme Paľka a jeho rodičov a Julku s jej rodičmi na cirkevný sobáš do Tŕne. Po obrade sa vracali na spoločnom aute, nie oddelene ako predtým. Konečne boli svoji a tešili sa na oslavu toho, že spojili svoje životy. Pred domom pri dverách ich však čakala brána. „Starostove mušeli mlodu vykupic mlodomu, mloda pošla dnuka a kedz starostove nesceli zaplacic, bili ich kucharky s pokrivu“.

Spievalo sa:
„A náš starosta, pil vody spod mosta,
schylil še ku mlačky, spadli z ňoho gačky.

Po vstupe Julky do domu, bolo pri dverách prichystané vedro s vodou. Mamka jej šepla, že vodu má vyliať, na vajce stúpiť, aby mala veľa detí a aby sa jej ľahšie rodilo.

Obed sa konal u Julky a slávnostná večera u Paľka. „Jaky dluhy dvor, tak buli rozkladzene stoly“, spomína Julka. Dookola stolov, ktoré boli vo vnútri v dome sedeli svašky, starostove, mladí sedeli vpredu u „chyži“ a vonku sedela družina a mládež. Celý ten čas hrala cigánska skupina, po ktorú poslali jeden koč s koňmi. Ich hodobnými nástrojmi boli 2 husle, cimbaly, brugy a hrali od rána do rána (platilo sa im vopred, v tej dobe 600 Sk). Julka roznášala a núkala každému koláčiky, Paľko mal zasa na starosti to, aby ani jeden pohárik neostal prázdny. Medzi hlavné jedlá, ktoré sa podávali patrili „hurky, kolbasy, faširky, polivka, povnina, mäso, povnená kapusta, rysky a bandurky“. Po slávnostnom obede a po tancovačke na ľudmi preplnenom dvore u Julky, sa všetci hostia, s blížiacim sa večerom presunuli do neďalekého domčeka k Paľovej rodine, na večeru. Všetka prítomná mládež sa zhromaždila u „šatre“ a starí, šli do domu, povytvárali si skupinky a klebetili, rozprávali sa, často aj ohovárali, chválili si šaty, samozrejme jedli a pili ako sa na svadbu patrí. Paľkova mama sa totižto v žiadnom prípade nechcela nechať zahanbiť, a tak sa snažila, obskakovala, a nosila na stoly jedlá a rôzne koláče od výmyslu sveta. Keď sa všetci hostia navečerali a zo stola sa odniesol posledný tanier, odchádzalo sa do kultúrneho domu. Presne s príchodom polnoci sa blížil aj čas na „redový tanec“. Nevesta mala oblečenú svetlomodrú silónovú blúzku a sukňu s bielym „fartukom“.

Keď Julka tancovala s Paľkovými kamarátmi, snažili sa jej stiahnuť topánku z nohy, no nepodarilo sa im to. Ak by ju dostali, tak by jej ju museli zavesiť na strop v sále. Až po redovom tanci sa „mloda“ „začepila“ a v tej chvíli bola oficiálnou nevestou aj podľa všetkých dedinských rituálov. Čerhovčania sa však v žiadnom prípade nechystali domov, zábava pokračovala a dedinou znel hlasný spev, hudba, tancovalo sa ešte zopár hodín. Neskoro po polnoci pomaly utíchla hudba, aj spev a smiech...pretože sa unavení hostia a aj domáci chystali spať. Večer keď Julka ležala v posteli, rozmýšľa nad tým, ako sa zmení jej život, no verila, že s láskou v srdci sa jej podarí vytvoriť si šťastný domov a vlastnú rodinu a so svojou životnou láskou sa prederú aj cez tie najpevnejšie prekážky ktoré im na spoločnej ceste životom postaví osud.

Zozbierala a napísala Tatiana Kováčová
 
Aktuálne
  • Pause
  • Previous
  • Next
1/5
 
 
úrad
Obecný úrad Adresa úradu: Obecný úrad Čerhov Ulica Dlhá 100 076 81 Čerhov Telefón: 056/679 3222 Starosta obce: Ing.Jaroslav Bajužik Zamestnan...
 
aktuality
Rekonštrukcia Domu smútku Vážení občania, oznamujeme Vám, že od 09.09.2019 nebude možnosť organizovať pohreby v Dome smútku vzhľadom na prebiehajúcu rekonštrukciu....
 
stavanie_maja08.jpg
Spýtajte sa obce
Fotogaléria
Košický samosprávny kraj

Štatistika návštev

Návštevníkov: 1392664

Kontakt

Obecný úrad Čerhov
Ulica Dlhá 100
076 81 Čerhov

Tel./Fax: 056/679 3222

Starosta obce:
 
Ing. Jaroslav Bajužik 

>> Kde sa nachádzame <<

Informácie

Kultúra
Doprava
Školstvo
Cirkev

Anketa

Čo by ste v obci zlepšili ....
 

Naši partneri

SACR