• Increase font size
  • Decrease font size
  • Default font size
  • default color
  • red color
  • green color
Len pre členov

Obec Čerhov

Streda
Nov 20th
Úvod
Cigarety za pivo
Utekala som ako zmyslov zbavená dole našou uličkou, keď som konečne zbadala kríky, ktoré celou svojou šírkou z našej strany zakrývali rieku. Dobehla som tesne ku potôčiku, a nahla som sa dopredu, pretože moju pozornosť k sebe pripútalo čosi lesklé na jej dne. Maličký trblietavý kúsok kamienka sa ligotal zapadnutý v piesku, lákal a vábil môj pohľad čím ďalej, tým viac. Zrazu som za sebou počula kroky a niekto povedal moje meno...

„Janka!“ otočila som sa, otvorila som oči a ležala som na svojej posteli, vo svojej izbe, so svojou mladšou sestrou Ankou. „Daj mi pokoj, chcem ešte spať!“, povedala som a v momente som sa otočila na druhú stranu a zakryla si hlavu obľúbeným vankúšom, ktorý už mal vyblednutú obliečku a chýbal mu gombík. „nemôžeš spať, veď je piatok, posledný deň v týždni a musíme ísť do školy. Veď ten jeden deň hádam vydržíš!“. Povedala so zvýšeným tónom v hlase Anička, lebo vedela, že ak ihneď nevstanem, príde mama a bude to omnoho horšie. Tak som sa teda celá zúfalá vymotala z postele (pod nátlakom mojej sestry), no jedinú nádej mi dávala predstava, že už je konečne piatok. Sedela som na kraji postele a rozmýšľala nad snom, ktorý sa mi práve prisnil. Mala som sto chutí rozbehnúť sa dole našou uličkou, presne na to miesto ktoré som navštívila v sne a hľadať ten krásny ligotavý kameň. „Určite to bolo zlato“, zamrmlala som si popod nos a keď som videla, že sestra je už oblečená a odchádza z izby, vedela som, že to nedopadne dobre.

Obliekla som sa svetelnou rýchlosťou, schmatla školskú tašku a utekala do kuchyne. Mama už netrpezlivo čakala pri dverách. „Už som sa za tebou chcela vybrať, myslela som si, že si opäť zaspala!“ Takto nejako to u nás vyzeralo každé ráno, pretože aj keď nerada ale musím si priznať, že ako dieťa som bola veľmi lenivá. „Nie mamka neboj sa, len som chcela ešte ustlať posteľ“. Odpovedala som jej a nahodila nevinný výraz s milým úsmevom. Sestra sa pozrela na mamu uškrnula sa a odkašľala lebo vedela, že moja posledná vyslovená veta bola klamstvo. Po všetkých ranných „rituáloch“ (spoločná ranná modlitba, raňajky, ranná hygiena...) sme sa s Ankou vybrali do školy. Celý deň bol pre mňa doslova utrpením, lebo som sa nemohla dočkať kedy zazvoní posledný krát zvonček a my sa rozbehneme domov ako vtáci, ktorým po dlhom čase na klietke otvoria dvierka. Domov som šla s mojimi kamarátkami a so sestrou. Po ceste som im vyrozprávala čo sa mi v noci snívalo a ako deti plné fantázie sme neváhali ani minútu a dohodli sme sa, že to bude naše tajomstvo a presne o štvrtej sa stretneme na konci ulice kde sa končila cesta a začínalo sa pole. Presne o štvrtej sme sa poschádzali, bolo nás šesť dievčat a pomaly sme sa vybrali na cestu k tomu miestu ktoré sa mi zjavilo v mojom sne. Boli sme plné očakávania a v našej pátračskej skupinke vládla napätá atmosféra. Bolo to úplne tak ako keď teraz pozeráme novodobé filmy, kde deti pátrajú po stratených pokladoch. Povedala by som, že tie pocity sa slovami nedajú opísať, treba to zažiť. V mojom sne sa cesta zhodovala s tou, po ktorej sme kráčali pretože, na tom mieste sme už párkrát boli, takže to vyzeralo úplne ako vo sne. Cítila som sa veľmi dôležito a trošku namyslene, pretože som bola prvá a všetci mi vraveli, aby som sa sústredila, a dávala pozor, aby som sa nepomýlila, lebo tým pádom by bola naša „misia“ zbytočná.

Keď sme dorazili na miesto kde bolo okolie rieky Roňvy vyčistené od kríkov a polámaných stromov (pravdepodobne to tam vyčistili rybári alebo nejakí iní ľudia, lebo vyčistená bola aj maďarská strana), sadli sme si na kamene, ktoré tam boli a oddýchli sme si, pretože sme kráčali už dosť dlho. Naše ubolené nohy nás trápili natoľko, až sme si vyzuli topánky a rozvalili sa po okolí, ako by nám to tam celé patrilo. Po chvíľke oddychu som sa postavila, zhlboka sa nadýchla a nahla sa nad vodu. Stála som tam a pozerala sa, či neuvidím nič, čo by mi aspoň trochu pripomínalo niečo ligotavé. Všetky dievčatá sa postavili po mojej pravej a ľavej ruke a pozerali sa dole. Po nejakej chvíľke sme počuli kroky a neskutočne sme sa zľakli. Oproti nám stáli dvaja chlapi a mali na sebe policajné uniformy. Mne osobne prešiel po chrbte mráz a v tom okamihu ma zalial ľadový pot. Nohy mi stuhli až tak, že som sa nemohla pohnúť, ani utekať, ani ustúpiť, dokonca som zo seba nevedela vydať ani jediné slovo. Ostatné kamarátky boli na tom podobne, boli sme úplne zaskočené. S takouto situáciou nerátala ani jedna z nás, nevedeli sme čo spraviť. Vedeli sme, že sme nespravili nič zlé, lebo sme sa boli len prejsť, no aj tak sme boli v obavách pred reakciou tých dvoch policajtov. Ozvali sa k nám síce po slovensky no svojím (pre nás veľmi smiešnym) prízvukom. Chceli zistiť čo tam robíme a za akým účelom sme prišli na hranicu. Keď od nás zistili všetko čo potrebovali, aj my sme sa začali vypytovať...či robia obhliadku, alebo idú na „našu polovicu“... Nakoniec sme od nich zistili, že sú to policajti, ktorým zachutilo naše pivo. Pripadalo nám to veľmi smiešne. Chodili k Roňve, tu sa prezliekli do civilných šiat a šli do krčmy, kde si kupovali do fliaš pivo. Potom ho nosili domov, kde ho spolu s kamošmi pili. Smiali sme sa na tom a keď sme im povedali, že sme sa ich zľakli lebo sme si mysleli, že sú to nejakí únoscovia detí, začali sa smiať s nami. Po krátkej chvíli nás poprosili, aby sme im šli kúpiť pivo, pravé čapované pivo do fliaš, ktoré mali v taškách. Veľmi sa nám nechcelo, bolo to predsa ďaleko a cesta na miesto, kde sme sa nachádzali bola pre nás dosť unavujúca. Keď videli náš nezáujem, povedali, že nám za to niečo dajú. Keďže peniaze mali presne len na pivo, nevedeli sme, čo si máme pýtať. Keď som uvidela že majú cigarety, skrsla mi v hlave myšlienka. My sme si cigarety nemohli kúpiť, lebo by sa to dozvedela naša mama, a doma sme sa k nim nemohli dostať. Tak sme si za pivo vypýtali cigarety.

Utekali sme ako sme len vládali. Veď zapáliť si cigaretu bola pre nás vtedy neuveriteľná skúsenosť, ktorú sme chceli vyskúšať. Keď sme sa vrátili, dali sme im tašku s pivom a oni nám celú škatuľku cigariet so zápalkami ako bonusom. Odišli a nám neostávalo nič iné ako ochutnať cigarety a dym ktorý je pre ne typický. Nepamätám sa presne ako sa tie cigarety volali ale domov sme všetky prišli tackajúc sa a bolo nám z nich zle ako ešte nikdy. Smrdeli sme ako nejaké skazené údené mäso. Pred mamkou sme to samozrejme nemohli zatajiť a keďže sa už stmievalo, pod vplyvom cigaretového dymu a rastúcej tmy sme boli nútené vrátiť sa domov. A to sme pravdepodobne nemali... Mama nás čakala s uvarenou večerou, lenže keď sme sa s Ankou objavili vo dverách, zadymené od cigariet, jej tvár sa zmenila na niečo, čo sa mi nesnívalo ani v tom najhoršom sne. Takú bitku, akú sme dostali vtedy som nikdy nedostala. Boleli ma ešte aj gombíky na nohaviciach. Zavrela nás do izby a bolo nie len po chutnej večeri ale aj po vychádzkach, sladkostiach a hračkách. Zakázala nám dokonca aj bicykel, takže sme sobotu museli ísť do obchodu peši. Ale to nebolo nič oproti tomu pocitu malátnosti, ktorý som mala. Hlava sa mi krútila ako na kolotoči, na ktorom som síce nikdy nebola ale už si aspoň viem predstaviť aké by to bolo. Kašľala som a bolo mi na zvracanie. V tej chvíli som úplne zabudla na bolesť, ktorú nám spôsobila bitka našej mamky. Štípalo ma hrdlo a v ústach som mala neznesiteľnú chuť. Spolu so sestrou sme zaľahli do postele a snažili sa zaspať tak rýchlo ako to len šlo. Teraz sa na túto príhodu dívam ako dobrú skúsenosť, ktorá mi zabránila pokaziť si život takým nezmyslom akým je fajčenie. Nikdy sa neprestanem smiať z toho, ako sme si na druhý deň rozprávali to, čo sme zažili a aké tresty sme podostávali.

Zozbierala a napísala Tatiana Kováčová
 
Aktuálne
  • Pause
  • Previous
  • Next
1/5
 
 
úrad
Obecný úrad Adresa úradu: Obecný úrad Čerhov Ulica Dlhá 100 076 81 Čerhov Telefón: 056/679 3222 Starosta obce: Ing.Jaroslav Bajužik Zamestnan...
 
aktuality
Rekonštrukcia Domu smútku Vážení občania, oznamujeme Vám, že od 09.09.2019 nebude možnosť organizovať pohreby v Dome smútku vzhľadom na prebiehajúcu rekonštrukciu....
 
obec01.jpg
Spýtajte sa obce
Fotogaléria
Košický samosprávny kraj

Štatistika návštev

Návštevníkov: 1392713

Kontakt

Obecný úrad Čerhov
Ulica Dlhá 100
076 81 Čerhov

Tel./Fax: 056/679 3222

Starosta obce:
 
Ing. Jaroslav Bajužik 

>> Kde sa nachádzame <<

Informácie

Kultúra
Doprava
Školstvo
Cirkev

Anketa

Čo by ste v obci zlepšili ....
 

Naši partneri

SACR